Sexualizace dítěte, zneužívání a společnost
Pozn. Plyšáčka: Toto téma vzešlo z tématu Hry na doktora - komentáře k článkům a navazovalo na příspěvek Hry na doktora nahrazuje nápodoba pornoherců. Zaslouží si však samostatné vlákno.
Trochu to rozoberiem...
Tu sa nejedná o zneužívanie detí, ale o to, že tá túžba - mať sex - pochádza od dieťaťa samotného. Ono sa rozhodne, že chce byť medzi vrstovníkmi cool, a z toho dôvodu aj koná.
Taktiež sa v tomto prípade nejedná o výrobu detskej pornografie, ale o sex medzi maloletou a osobou staršou ako 15 rokov. Čo sa už deje napr. v rómskych osadách - proste ich mentalita.
A na základe týchto skutočností si dovolím usudzovať, že tieto deti nemajú traumu alebo pocit viny, že spáchali niečo zlé proti spoločenským hodnotám. Ale že im bolo proste zakázané robiť to, čo chcú. Proste si chcú len užiť sex. Ak by došlo na vyšetrovanie, cítili by sa nepríjemne krátkodobo z toho, že sú z nich robené obete, ale na druhej strane by sa následne s tým medzi svojimi chválili, aké to bolo super sexovať. Jediná trauma, čo tam môže nastať, je malo pravdepodobná, ale možná, že sa budú cítiť znásilnené spoločnosťou a kultúrou, v ktorej žijú a vďaka ktorej boli dotlačené ten sexuálny život začať predčasne.
A tu ja vidím ten problém, že z detí robia obete zneužívania staršou osobou, kde sa cítia ukrivdené, ale správne by bolo dobre ich nasmerovať skôr, že nie tá dospelá osoba ich zneužila, ale že spoločnosť ich k tomu konaniu dotlačila.
Lenže tento fakt je prehliadnutý si myslím zámerne, aby si nepriznali chybu, že s tou ochranou maloletých zlyhávajú. Proste si nepripúšťajú svoju chybu za ten stav, ktorý tu je. A tie deti sú potom takto následkom toho vtiahnuté do tejto role sexuálnej závislosti.
Takže ak dieťa má potrebu sexovať, nemá z toho styku následky - hlavne z takto definovaného stavu. A v budúcnosti by už nemal nastať problém, keďže dieťa nebolo zneužité.
Trauma sa môže definovať, len ak je to dieťa do sexu nútené alebo zneužité iným spôsobom, s ktorým si bude sex spojovať s nepríjemnou udalosťou. Nepríjemná udalosť môže byt spojovaná aj s vyšetrovaním a robením z obete dieťaťa na silu.
My dospelí ale tie zmeny v chovaní vidíme, len to dospievajúce dieťa si to neuvedomuje, že je niečo inak, ako by malo byť. My tomu hovoríme trauma - no skutočnosť je taká, že to nie je trauma zo sexu, ale z toho znásilnenia kultúrou a spoločnosťou, v ktorej to dieťa vyrastalo.
Toto sa týka len detí, ktoré sami dobrovoľne do toho sexu šli.
Týmto nechcem naznačiť, že toto konanie je správne. Práve naopak - chcem upozorniť na to, že je tu niečo pokrivené - proste úpadok.
Ak sa tento stav nezmení (a ja si myslím, že sa to nezmení) tak toto sa bude len stupňovať. A všetci budú naďalej odsudzovať nesprávnych vinníkov.
Takto približne to môže vyzerať v realite s 11-ročnou. Proste už len na tomto príklade je vidieť, ako deti túžia mať sex. A za tento stav môžeme poďakovať ľuďom, čo túto spoločnosť formujú.
Dieťa: Ja to chcem.
Osoba: Ale vieš, že je to protizákonné. A keď sa to dozvedia, ja pôjdem pred súd a z teba urobia obeť, že som ťa znásilnil.
Dieťa: Ale mne to nevadí. Nik sa to nedozvie.
Osoba: Vieš čo? Ja to nechcem. Si ešte malá na to.
Dieťa: Si zlý! Ja už nie som malá. Tak si nájdem iného!
Možno som napísal niečo nezrozumiteľne alebo som týmto textom urobil zo seba naivného idiota. Pravdepodobne už starnem a na tieto témy sa už necítim.
Toto u nás samozřejmě také funguje. Naše zákony jasně rozlišují mezi dobrovolným pohlavním zneužitím a nedobrovolným znásilněním. Chraň Bůh, aby k nám pronikl vliv z anglicky mluvících zemí, kde se to nerozlišuje. Ale zatím si nemáme na co stěžovat.
(je tu niekde sarkastický smajl?). Deti všade na svete majú aj isté ohraničenia, čo smú a nesmú, ale nie sú pod neustálym dozorom a ich disciplinovanie neprebieha takýmto striktným spôsobom. A nielenže to úspešne prežili stovky tisíc rokov, ale dokonca vyvinuli pozoruhodné diela. 
