Chat pro oprávněné uživatele běží denně od 18:00 do 21:00.

V období 23.5.2018 (středa) až 25.5.2018 (pátek) nebude z provozních důvodů chat spuštěn.

R. Lautmann: Potešenie z dieťaťa. Portrét pedofila

Témata zaměřená přímo na problematiku pedofilie - její diagnostiku, výzkum a terapii. Odborná pojednání na témata spojená s pedofilií, rady pedofilům i pedofilů mezi sebou navzájem, populárně-naučné články od členů (reakce na média jsou v GL tématech), výpisky z knih a odborných prací o pedofilii, vědecké studie, ankety.
Uživatelský avatar
Dejan
Uživatel
Příspěvky: 74
Registrován: 23.8.2016 23:48:59
Pohlaví: muž
Povolání: školstvo
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 9
... až do věku: 13
Děkoval: 241 x
Oceněn: 183 x

R. Lautmann: Potešenie z dieťaťa. Portrét pedofila

Příspěvekod Dejan » 4.5.2018 9:32:16

Rüdiger Lautmann: Die Lust am Kind. Porträt des Pädophilen. Hamburg, Ingrid Klein Verlag, 1994.



Rüdiger Lautmann (1935) je nemecký právnik a sociológ, dlhé roky pôsobil ako profesor všeobecnej sociológie a sociológie práva na univerzite v Brémach. Roky sa venuje sociologickému skúmaniu sexuality, najmä menšinových variantov. K jeho hlavným knihám v tejto oblasti patria:
  • Justiz – die stille Gewalt. Teilnehmende Beobachtung und entscheidungssoziologische Analyse (Justícia - tiché násilie. Zúčastnené pozorovanie a analýza z pohľadu sociológie rozhodovania). 1. vyd. 1972.
  • Sozialwissenschaftliche Studien zur Homosexualität. 8 Bände (Sociálno-vedné štúdie o homosexualite. 8 zväzkov). Od 1980 do 1997.
  • Der Zwang zur Tugend. Die gesellschaftliche Kontrolle der Sexualitäten (Donútenie k cnosti. Spoločenská kontrola sexualít). 1984.
  • (s Michaelom Schetschem): Das pornographierte Begehren (Pornografizovaná túžba). 1990.
  • Die Lust am Kind. Portrait des Pädophilen (Potešenie/rozkoš z dieťaťa. Portrét pedofila). 1994.

Kniha Die Lust am Kind. Portrait des Pädophilen, ktorú chcem predstaviť, je založená na sociologickom výskume, ktorý autor vykonal v Nemecku začiatkom 90-tych rokov 20. storočia. Myslím si však, že mnohé jeho závery a zistenia sú platné aj dnes a aj pre našinca. Samozrejme, s takmer neobmedzenými možnosťami pripojenia sa na internet sa zmenili niektoré praktiky, ale Lautmannovi išlo skôr o preskúmanie názorov a postojov u mužov, ktorí sa sami označovali za pedofilov.

Obsah


  • Pohľad do temných zákutí sexuality
    • Kto je „pedo“?
    • Ako som sa dostal k tejto téme
    • Ako sme postupovali
  • Čím deti eroticky priťahujú
    • Detská bytosť
    • Detské telo
    • Erotizácia prechodu k dospelosti
  • Dimenzie veku a pohlavia
    • Mnoho úrovní veku u detí
    • Dieťa má pohlavie
    • Dievčatá a chlapci narovnako
    • Rozdiely medzi láskou k dievčatám a chlapcom
    • S dospelým do postele?
  • Pozície teórie sexuality
    • Päť prístupov sexuológie
    • Laické paralely u pedofilov
  • Sexuálne scenáre u detí
    • O detskej sexualite
    • Sexuálne scenáre
    • Detské scény
  • Sexuálne dohody medzi generáciami
    • Formy súhlasu u detí
    • Hraničné situácie
    • Poistky
  • Sexuálne fakty pedofílie
    • Všeobecná neschopnosť slova
    • O detskom tele
    • Uspokojenie milenca
  • Historicko-sociálna konštrukcia pedofílie
    • Pedofília ako vyznanie
    • Etika
    • Premena detstva
Uživatelský avatar
Dejan
Uživatel
Příspěvky: 74
Registrován: 23.8.2016 23:48:59
Pohlaví: muž
Povolání: školstvo
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 9
... až do věku: 13
Děkoval: 241 x
Oceněn: 183 x

R. Lautmann: Potešenie z dieťaťa. Portrét pedofila

Příspěvekod Dejan » 4.5.2018 11:27:17

Kapitola 1: Pohľad do temných zákutí sexuality


V prvej kapitole autor definuje, o kom presne sa chystá písať. Do jeho pozornosti patria tzv. praví pedofili, teda tí, ktorých erotické pocity sú celkom zamerané na deti. Vzťahy dospelého a dieťaťa považuje v užšom zmysle za pedofilné vtedy, keď sú pre ne nosné city lásky zahŕňajúce sexuálne túžby zo strany dospelého.

Autor poukazuje na to, že písať o sexuálnej túžbe voči deťom je ťažké tak pre výskumníka, ako aj pre respondentov, pretože prevládajúce chápanie v spoločnosti (pedofil ako páchateľ zneužívania) robí už zo samotného úsilia o objektívny výskum niečo ako svätokrádež. V Nemecku sa síce zneužívanie detí nespája s tak pestrými až bizarnými predstavami ako v USA, ale aj tam (a zrejme aj v ďalších európskych krajinách) komplikuje situáciu sklon hocijaký erotický signál vyslaný voči dieťaťu považovať za zneužívanie. Vyrovnávajú sa tak dôležité rozdiely v obsahu, intenzite aj v možných následkoch takéhoto správania, čo komplikuje na jednej strane snahu takéto správanie pochopiť a vysvetliť, ale na druhej strane komplikuje aj vhodné preventívne, trestnoprávne aj terapeutické intervencie.

Tento v súčasnosti (t.j. začiatkom 1990-tych rokov) dominantný náhľad podľa autora nepochádza od vedcov-sexuológov, ale od „majstrov jednej témy“ a aktivistov/aktivistiek. Ako protiargument zmieňuje, že podľa odborných odhadov v Nemecku len približne 5 % páchateľov sexuálnych trestných činov voči deťom možno považovať za tzv. pravých pedofilov, ktorí sa všeobecne zameriavajú na sociálne kontakty s deťmi vrátane ich sexuálnej stránky; podstatne väčšia časť zahŕňa tých, čo majú dieťa ako náhradný objekt, ako aj agresívno-sadistických páchateľov, ktorí z dôvodu patológie siahajú po násilí.

Ako autor prišiel na túto tému
Autor bol už dávnejšie v Nemecku známy ako rešpektovaný sociológ a právnik, ktorý sa zaoberal okrem sexuality aj spoločenskými súvislosťami fungovania justície a trestných činov. Okolo roku 1980 sa na neho v súvislosti s výskumom sexuálnych deliktov obrátilo viacero ľudí, ktorým hrozilo trestné stíhanie; čím viac sa spoločnosť zjednocovala v postoji, že sexuálnemu zneužívaniu detí sa má tvrdo zamedzovať a jeho páchatelia sa majú prísne trestať, tým viac sa zhoršovala situácia deklarovaných pedofilov. Pritom oni sami to videli tak, že so zneužívateľmi detí majú spoločné asi toľko, ako bežný sexuálne aktívny muž s páchateľmi znásilnení. Boli presvedčení, že vedia, čo robia, a o svojej eroticko-sexuálnej činnosti boli presvedčení, že je v poriadku a dokonca je užitočná pre deti. Pred súdom im však práve tieto vyjadrenia priťažili. Neboli totiž považované za jednotlivé zlyhanie, ale za plánovanú činnosť, ktorá by sa určite opakovala. Jedine svojej nežnosti a starostlivosti mohli ďakovať za to, že ich nechytili oveľa skôr.

Čo im autor mohol poradiť v situácii, keď sa od 1980-tych rokov silno zvyšovala citlivosť na témy ako incest a zneužívanie detí? V odbornej literatúre sa objavovalo len veľmi málo výskumov, ktoré by sa týkali sociálnej a etickej stránky pedofílie. Navyše, dôveryhodnosť viacerých z nich bola znížená evidentným aktivizmom autorov. Sociológova rada teda znela, že ak chcú byť menej démonizovaní, mali by byť voči nemu ako výskumníkovi otvorenejší. Vsadil na silu rozumu poučeného empirickou vedou.

Ako pri výskume postupoval
Autorovi sa v roku 1990 podarilo získať na výskum na tému Fenomenológia sexuálnych kontaktov medzi dospelými a deťmi finančnú podporu (grant), pričom mal v tíme aj jednu psychologičku a dvoch ďalších sociológov. Žiaden člen tímu nebol pedofilnej orientácie, takže sa výskum nedal považovať za „aktivistický“. Pôvodný zámer bol do výskumu zahrnúť mužov aj ženy, a to s orientáciou na dievčatá aj chlapcov. Veľký problém však bol získať do výskumu ženy – respondentky deklarujúce pedofilnú orientáciu; túto časť výskumu preto krátko po začiatku projektu zrušili.

V projekte sa výskumníci cielene zameriavali na respondentov mimo psychiatrickej a kriminálnej sféry, teda partnerov pre rozhovory nehľadali ani medzi pacientmi, ani medzi odsúdenými či obvinenými. Zároveň sa snažili oddeliť „pravých pedofilov“ od ľudí dopúšťajúcich sa incestu alebo zneužívania detí. Respondentov hľadali viacerými spôsobmi. Na začiatku sa obrátili na verejnosť inzerátmi v mestských novinách a v špecializovaných FKK časopisoch (FKK – Freikörperkultur; časopisy nudistického a naturistického hnutia). Oslovovali aj členov pedofilne zameraných skupín. Následne postupovali tzv. metódou snehovej gule, teda nechali si od už získaných respondentov odporučiť, koho kontaktovať ďalej z okruhu ich známych.

Užšia vzorka tak zahŕňala 60 mužov. Z nich približne dve tretiny tvorili homosexuálne (BL) a tretinu heterosexuálne orientovaní pedofili (GL). Autor uvádza, že tento nepomer bol pravdepodobne spôsobený tým, že v danej dobe v Nemecku vystupovali BL oveľa otvorenejšie a sebavedomejšie na verejnosti, kým GL žili skôr v ústraní a bolo ťažšie sa k nim dostať. S týmito 60-timi respondentmi viedli výskumníci viachodinové rozhovory opierajúc sa o pripravenú osnovu. Tá však slúžila len na to, aby na žiadnu tému, o ktorej sa chceli rozprávať, nezabudli. V sociológii sa takémuto postupu hovorí pološtruktúrované interview.

Isteže, takáto vzorka nemôže byť „reprezentatívna“ pre kvantitatívny prieskum. Nedá sa preto hovoriť o tom, ako často sa v populácii pedofilov vyskytujú určité javy. Je však plne vyhovujúca pre kvalitatívne skúmanie, t.j. pre zmapovanie toho, ako respondenti chápu svoj svet.

Pri výskume autori narážali na viaceré etické problémy. Prof. Lautmann však zdôrazňuje, že pri zvažovaní dôsledkov pedosexuálnych aktivít nemožno postupovať dogmaticky, ale vždy sa treba opierať o výsledky empirického výskumu.
„Porušenie morálky nespočíva v pedosexuálnom čine ako takom, ale v tom, ak je nevítaný, ak sa vyznačuje vykorisťovaním, zneužívaním druhého, teda ujmou na rozvoji jeho osobnosti. To, v ktorom momente začína narušenie autonómie druhého, sa musí vyjasniť pojmovo a empiricky; nedá sa stanoviť všeobecne na všetky kontakty dospelých s deťmi. Celkom zrejme existujú prinajmenšom niektoré vzťahy, pri ktorých nie je potrebná žiaden zásah: pri nich sú deti citovo naviazané na svojich milencov, no kedykoľvek, keď chcú, ich môžu opustiť.“ (s. 14).
Uživatelský avatar
Dejan
Uživatel
Příspěvky: 74
Registrován: 23.8.2016 23:48:59
Pohlaví: muž
Povolání: školstvo
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 9
... až do věku: 13
Děkoval: 241 x
Oceněn: 183 x

R. Lautmann: Potešenie z dieťaťa. Portrét pedofila

Příspěvekod Dejan » 15.5.2018 13:55:45

Kapitola 2: Čím deti eroticky priťahujú


To, že existujú dospelí ľudia, ktorí nielenže deti z hľadiska erotiky uprednostňujú, ale orientujú sa výhradne na ne, je fakt, ktorý treba zobrať na vedomie. Relativizácie, ako napríklad, že ide o (freudovskú) fixáciu alebo o psychiatrickú perverziu, bránia porozumeniu, o čo vlastne ide. To, že existujú dospelí, ktorí majú stabilnú pedofilnú orientáciu, dokázal pomocou laboratórnych experimentov založených na genitálnych reakciách napríklad psychológ Kurt Freund.

(Pozn.: výsledky ale zakladal na páchateľoch sexuálnych zločinov: Kurt Freund u. a., The Proportions of Heterosexual and Homosexual Pedophiles Among Sex Offenders Against Children, in: Journal of Sex & Marital Therapy 18 (1992), S. 34-43).

No hoci sa z hľadiska techniky výskumu dá pedofília definovať aj takto (cez telesné reakcie na podnety), predsa len ostáva veľa otvorených otázok, napríklad čo vlastne znamená erotická preferencia pre takto orientovaného človeka? Pre „centrálne“ formy sexuality, teda pre mužskú a ženskú heterosexualitu, sú odpovede viac-menej bežne poruke, ale „okrajové“ formy sú trebárs v beletrii alebo v masmédiách zastúpené buď slabo, alebo v silno skreslených podobách (ako napr. v hrozivých správach, v moralistických kampaniach alebo vo vulgárnych vtipoch). Kurt Freund odmietol používať výpovede pedofilov o sebe samých, pretože títo mu podľa neho len zriedka sprístupnili svoje skutočné erotické fantázie. Hoci Lautmann takéto odmietnutie považuje za príliš unáhlené, ani on nepovažuje samotné autobiografické texty pedofilov za príliš názorné. Práve preto dáva prednosť podrobným rozhovorom.

Detská bytosť
Z rozhovorov s pedofilmi sa Lautmannovi potvrdzuje, že pre objekt ich túžby nie je podstatný samotný vek vyjadrený číslom, ale súbor fyzických a charakterových vlastností:

Medzitým som sa začal čoraz viac zaoberať samotnou detskou bytosťou. Postavil som sa na stranu mladých. To, aké deti sú, ako sa správajú, čo si želajú, to už pre mňa nie je len pastva pre oči, ale to sám vcelku prežívam.

V mojich očiach chlapec nie je malým dieťaťom, ktoré treba chrániť; pre mňa je dieťa proste človek. Beriem ho naplno, aj keď prichádza s totálne bláznivými požiadavkami.


Takže to, čo sa stáva erotickým, nie je niečo „nehotové“, ale bytosť svojho druhu. Pre pedofila dieťa nie je prázdnou nádobou, do ktorej dospelí musia „nalievať kultúru“, kým samo nedospeje. Dieťa sa vyznačuje úprimnosťou a bezprostrednosťou, vďaka ktorej je hodné väčšej lásky než hociktorý dospelý. Nie je to teda fixácia na „nehotové“; pedofili podľa Lautmanna zdôrazňujú, že „dieťa samotné je kvitnúci kvet a nie len púčik“.

Vek, ktorý ma najviac dokáže očariť, začína niekde pri ôsmich rokoch, podľa toho, ako prebieha vývin. V ôsmich rokoch začína dievča dozrievať. Najkrajšie je, keď má okolo desať alebo jedenásť rokov, to je čas pravého kvitnutia. Vtedy je ako ruža, ktorá sa naplno rozvinula.“

Mnohí pedofili tu hovoria doslova o magickom veku. Iní opisujú zvláštne detské vyžarovanie, nielen výhľad na sexuálny kontakt, ale celkom prirodzené stretnutia s nimi, život v ich atmosfére.
Ak výskumníci pedofilov priamo vyzvali, aby bližšie opísali či už konkrétne dieťa, ktoré milovali, alebo aj ich „ideálne dieťa“, dostali súbor viacerých vlastností. Z nich viaceré sa opakovali, hoci niektorí zdôrazňovali, že sa neriadia nejakými konkrétnymi vlastnosťami. No medzi vlastnosti, ktoré spomínali najčastejšie, patrili napríklad láskavosť, nežnosť, inteligenciu, otvorenosť; boli tam takí, ktorí oceňovali určitú drzosť a odvahu, kým iní poslušnosť, pokojnú povahu, miernosť.
Čo sa týka vzťahu medzi vzhľadom a povahou, tam sa objavil rozdiel medzi tými, čo boli orientovaní na chlapcov, a tými, čo na dievčatá. Kým BL zdôrazňovali skôr komunikatívnosť a iné povahové črty, zatiaľ čo výzor pre nich bol skôr druhoradý, respondenti orientovaní na dievčatá dávali oveľa väčší dôraz na výzor.
Inak to však bolo, keď opisovali samotný spôsob kontaktovania detí. Tam aj u BL zohrával ako prvý signál úlohu vzhľad. Až neskôr mali možnosť zistiť, aký je daný chlapec; pri bližšom spoznaní mohol veľmi rýchlo stratiť šarm.

Detské telo
Ako sa ukazuje, tak pri pedofílii nejde len o reakciu na mladé telo bez pubického ochlpenia a vyvinutých pŕs. Zaujímavý náhľad tu podľa Lautmanna podáva britský psychológ Kevin Howells; Lautmann jeho prácu iba zmieňuje, ale nepribližuje podrobnejšie:

Kevin Howells, Some Meanings of Children for Pedophiles, in: M. Cook u. a., hg., Love and Attraction, Oxford 1979, S. 519-526.

Z rozhovorov s pedofilmi, ktoré robil Lautmannov tím, sa ukazuje, že pre dospelých pedofilov príťažlivých fyzických vlastností je veľa a objavujú sa vo veľmi rôznych kombináciách. Preto asi neexistuje dieťa, ktoré by bolo pre pedofilné oko vždy a zásadne nepríťažlivé. Lautmanna zaujímalo, či vlastnosti, ktoré budú pedofili na deťoch oceňovať, sa nejako zásadne líšia od toho, ako spoločnosť celkovo opisuje deti. Tu však zistil, že to tak nie je – pedofili z jeho vzorky nestavali na žiadnych fantómoch, ale na bežných vlastnostiach reálnych detí.

Viac než iné ma priťahujú nežné štíhle dievčenské postavy. Stále znovu. S bacuľkou by som si nevedel nič začať. Ale inak nemusí mať žiadne výrazné vlastnosti.

Musí byť čo najštíhlejšia, nesmie byť tučná, široká, nízka, proste žiadna bacuľka. To je hlavné, inak z nej nejde žiaden pôvab.


Niektorí spomínajú aj ďalšie vlastnosti, hlavne farbu vlasov a očí.

Mala krásne blonďavé vlasy, modré oči. Páči sa mi, keď vyzerá takto.

Ako znaky príťažlivosti spomínajú oči, pokožku, hlas, celkovú postavu, teda veci, ktoré sa bežne objavujú aj v opisoch príťažlivých vlastností u dospelých. O detských genitáliách naopak rozprávali respondenti len veľmi málo, hoci sa výskumníci v rozhovoroch snažili pri každej téme pýtať do hĺbky. Hoci je jasné, že respondenti týmto orgánom venovali pozornosť, oceňovali ich, ale neuprednostňovali nejakú ich špeciálnu podobu.
Iné to bolo s pubickým ochlpením, na ktorom sa ukazuje postupovanie veku. Celkovo tu s pribúdaním chĺpkov klesala atraktívnosť, a to u GL oveľa razantnejšie než u BL:

Milujem, keď je jej vidno len pár celkom jemných chĺpkov. Ale len tri, štyri. Tak, že sa dajú akurát práve rozoznať. Viac by ich nemalo byť.

Keď ich je už viac, tak ti to hovorí, že sa vzťah čoskoro skončí. Každý deň si tak človek potom môže povedať, „panebože, ono je to celkom pekné, čo my tu robíme, ale sú dievčatá, ktoré ma zaujímajú viac.“

To, čo ma priťahuje, je, keď ešte nemá žiadne stopy ochlpenia. To znamená, že môžem naplno vidieť, ako vyzerá. Jej najkrajšie miesto ešte nie je zarastené. Začínajú rásť už v trinástich, štrnástich; v jedenástich troška, v dvanástich už sú vidieť. Fajn, pár chlpov mi nevadí, to sa mi celkom páči, ale najradšej mám, ako sa hovorí v našom žargóne, bald pussy.


Pochopiteľne, že GL tematizujú aj oblasť pŕs, pričom sa hovorí najviac o ich veľkosti. Najčastejšie sa pritom v pedofilnej skupine spomína prvá fáza rastu, keď už vidno náznaky – keď práve začínajú pučať.


Erotizácia prechodu k dospelosti
Tam, kde sa hovorí o pučaní, raste a rašení, tam sa obracia pedofilná túžba na premenu telesného stavu. To, čo je tu oceňované, nie je koncový stav, ale pohyb smerom k nemu.

To, čo sa mi najviac páči, je to, že tieto takzvané primárne a sekundárne znaky len v nejakej podobe pomaly prichádzajú. Nadchýna ma pohľad na prvé náznaky.

Myslím, že to, čo ma priťahuje, je to, že to telo je tak nejako nedokončené. Niečo, čo necháva miesto pre fantáziu, ako sa človek bude ďalej vyvíjať. Človek nie je nikdy hotový; tu mám šancu kúsok toho vývoja zažiť spolu s ňou. A to je niečo, čo je v celom mojom živote, aj duchovnom, najdôležitejšie: vyvíjať sa a zažiť vývin. Pre mňa je odpudivá predstava, že by som mal niekde ostať stáť. Preto je pre mňa napríklad aj odporná myšlienka na to, že by som mal niekde vlastný domov. Príde mi to ako vlastná rakva. Chcel by som byť stále na ceste. To sa odráža aj na tej sexuálnej stránke, to ma fascinuje na deťoch, že pri nich aj sám zažívam, aj keď len vo fantázii, že som na ceste.


V tomto sa objavuje ideál antického Grécka, kde erastes bol pre chlapcov tak vychovávateľom, ako aj milencom. Lautmann tu zdôrazňuje, že túžba sprevádzať niekoho počas vývoja patrí k základným motívom všeobecne ľudských vzťahov lásky. U pedofilov sa však dostáva na nápadne vysokú, v podstate centrálnu hodnotu. Isteže, táto fascinácia prechodom sa viaže len na tú zmenu, ktorá je spojená s rastom; nie na tú, ktorá znamená zostup. Lautmann tu špekuluje, že to istým spôsobom súvisí s tým, že rast a výkon patria celkovo k centrálnym hodnotám kultúry a spoločnosti, a to aj napriek pesimistickým výkrikom. Nie je teda podľa neho prekvapením, že sa práve tento prechod u niektorých ľudí erotizuje.

Zpět na “PEDOFILIE”

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 0 hostů